Ako žiť sexualitu

Sexuálna výchova

Sexuálna výchova vznikla v 2.polovici 20.storočia a bola vynútenou odpoveďou na problémy, ktoré so sebou priniesla sexuálna revolúcia. Všeobecné uvoľnenie mravov počas sexuálnej revolúcie spôsobilo promiskuitu medzi mladými presúvajúcu sa do čoraz nižších vekových kategórii, následne vzostup nechcených tehotenstviev a interrupcií, a masívny nárast pohlavných ochorení. Štáty boli nútené vytvoriť programy, ktoré by zastavili túto lavínu neregulovaného sexuálneho správania, ktorá ohrozovala ďalší vývoj spoločnosti. Vsadili na potrebu čo najlepšej informovanosti o otázkach sexuality a tak zaviedli predmet sexuálna výchova. Idea bola dobrá, ale je priam nepochopiteľné, že obsah výchovy a jej koncepcia vôbec neriešili podstatu problému, ale ho ešte zhoršovali. Táto liberálna sexuálna výchova je nevhodne načasovaná a má nevhodný obsah, nerešpektuje jednotlivé fázy vývoja ľudskej sexuality a narúša ich.

Povzbudzuje mladých ľudí k fyzickej pohlavnej aktivite. Mladí ľudia sú vedení k prehnanej tolerancii voči nezáväznému sexu a k presvedčeniu, že orgazmus je užitočný, nech je dosiahnutý akýmkoľvek spôsobom. Tak sa môžu zúčastňovať akejkoľvek sexuálnej aktivity s ľahostajnosťou a bez pocitov viny. Sú vedení k presvedčeniu, že hodnotu má len to, čo ich baví a je im príjemné. Sú poučovaní, že jedinou podmienkou účastí na rôznych sexuálnych praktikách je, aby človeku robili radosť. Hovoriť deťom, aby mali radosť zo sexu, je navádzanie len na konzumný postoj k sexu a k vyhľadávaniu rozkoše.¹⁴

Neučí mladých ľudí zdržanlivosti a sebaovládaniu, nevyzdvihuje hodnotu panenstva ako nádherného daru, ktorý druhému možno darovať len raz. Neučí, že pri manželskom sľube sa muž a žena bezvýhradne odovzdávajú na celý život a že úspech manželstva je založený na sľube vernosti. Neučí, že intimita a stud sú zdravé prvky sexuality, ktoré chránia telesnú dôstojnosť. Zbavuje sexualitu jej prirodzeného rozmeru plodnosti masívnou propagáciou antikoncepcie – jej neustálým vnucovaním je vytvárané prostredie trvalého strachu – počatie je chybou a vlastné dieťa sa stáva nepriateľom, pred ktorým sa treba chrániť. Ponúka možnosť umelého potratu. Redukuje sex len na fyzickú aktivitu a nevnáša doň rozmer lásky, úcty, zodpovednosti a mravnosti.¹⁴

Sexuálna výchova môže učiť len fyzickú stránku ľudskej sexuality, citovú stránku naučiť nedokáže.Láskavé nežné cítenie pre pohlavného partnera a nehe v milovaní, sa nedá naučiť zo školskej učebnice.¹⁴

Kritický komentár k slovenskej verzii „Príručky sexuálnej výchovy” od Slovenskej spoločnosti pre plánované rodičovstvo:

Tvorcovia sa v príručke cielene zameriavajú na odstránenie prirodzenej hanblivosti u detí pomocou zážitkových aktivít. V hre Hádaj, na čo myslím majú deti opisovať veci a javy z oblasti ľudskej sexuality (napr. penis, súlož), pričom sa im odporúča využívanie vulgarizmov. Je tu návod na bozkávanie, ktorý má vraj slúžiť deťom ako prevencia pred sexuálnym násilím. Deti tu majú podľa SPR preukázať svoju ľúbostnú odvahu a preveriť si svoj vkus. A v závere dostanú návod k francúzskemu bozku. Deti by sa z pracovných listov mali naučiť niekoľko sexuálnych praktík: najprv dostanú povzbudenie k rozvíjaniu sexuálnej predstavivosti, neskôr podrobný návod k pohlavnému styku od predohry až po nákup lubrikačného gélu (ak to nejde) a nechýba ani popis, ako sa naučiť masturbovať. A to všetko za podpory sloganov: So svojím telom si môžeš robiť, čo chceš, Všetko je raz prvýkrát, Nechaj sa viesť pocitmi, Odhaľ svoje schopnosti, Skúsenosti získaš praxou...

Celá príručka aj s pracovnými listami vychádzala z myšlienky, že deti majú právo na informácie v oblasti sexuality včas a neobmedzene, a toto právo nemôžu ovplyvniť ani rodičia, ani škola. Tvrdia, že deti treba „podporovať pri ich pokusoch v oblasti sexuality a vzťahov a nepokúšať sa pritom uchrániť ich pred nepríjemnými skúsenosťami“.²¹

Človek na rozdiel od ostatných tvorov dosahuje pohlavnú zrelosť cez 3 fázy pohlavného vývoja. Prvá fáza začína narodením a trvá do piateho roku života, druhá trvá od 6. do 12. roku, a tretia začína okolo 13.roku a je ukončená až v neskorej puberte. Vedci zistili, že človek počas svojho vývoja prežíva kľúčové etapy, počas ktorých dochádza k impritingu /vtlačeniu/ určitých poznatkov a skúsenosti, ktoré majú zásadný vplyv na vývoj jeho osobnosti, a po ich preskočení ich už neskôr nie je možné získať alebo zmeniť.

1.fáza

Vo veku 3-5 rokov je senzuálny pôžitok dieťaťa spojený s túžbou vidieť a ukazovať nahotu.Ide o tzv. exhibicionisticko – voyeristické štádium. /napr.vzrušenie, ktoré prežívajú malé deti, keď radostne behajú po miestnosti po kúpaní nahé./ V tomto veku dieťa tiež inklinuje k pohrávaniu sa so svojimi genitáliamiSú to len prechodné štádia.

Sexuálna výchova v tomto veku pozostáva z vystavovania nahoty a demonštrácie mužskej a ženskej pohlavnej autonómie, z vysvetľovania spôsobu párenia a z benevolencie voči masturbácii. Za normálnych okolností dieťa nie je a ani nesmie ostať zadržiavané v počiatočných stupňoch pohlavného vývoja ako boli opísané vyššie. Ale práve toto zadržiavanie sa deje súčasným konceptom sexuálnej výchovy pre túto vekovú kategóriu detí. Opakované ukážky nahoty nevhodne udržiavajú deti vo fáze exhibixionizmu a voyerizmu. Výsledkom môže byť zastavenie pohlavného rastu a „okukovanie a predvádzanie sa“ sa môže stať hlavným cieľom. Ak je učiteľom sexuálnej výchovy povzbudené k tomu, aby zotrvalo v hre so svojimi genitáliami a naučilo sa nimi dosiahnúť uspokojenie, lebo je to príjemné, naučí sa nutkavej masturbácii a jeho sexuálny vývoj sa zastaví v tejto fáze. Vyučovanie o párení, ktoré poskytujú sexuálni pedagógovia v materskej škole 3-5 ročným deťom, spôsobuje tiež problémy – psychoanalýza dokázala, že dieťa, ktorému je dovolené byť svedkom pohlavného spojenia ľudí, nevyhnutne chápe pohlavný styk ako sadistické podmanenie – teda zneužitie ženy /nedokáže vo svojom veku pochopiť ani precítiť emocionálnu zložku sexuálneho styku/. Potom môžu sadizmus a masochizmus prebrať hlavnú rolu v jeho dospelom pohlavnom živote.

Psychoanalýza ukazuje, že zážitok tohto druhu v rannom detstve prispieva vo veľkej miere k neskoršiemu sklonu k sadizmu.

Sigmund Freud.¹⁴

3-5 ročné deti absolútne nepotrebujú takéto pohlavné narušenie. Stáročiami overená skúsenosť sa odhodila a malým deťom sa predkladá niečo, na čo absolútne nie sú pripravené ani zrelé.

2.fáza

je na celom svete označovaná ako obdobie „latencie“. Je to obdobie, v ktorom príroda u 6-12 ročných detí priamu sexuálnu energiu uspáva. Presmerovaná sexuálna energia je využitá na získavanie vedomostí a osobnostný rast. V období latencie sú posilňované vrodené mentálne zábrany, ktoré sú nutné pre kontrolu surových pohlavných inštinktov. Sú posilňované vplyvom rodiny, školy a náboženstva. V tomto období sa buduje aj schopnosť súcitu a empatie.

Vyučovanie o sexualite v tomto období spôsobí, že žiaci sa stanú menej vzdelávateľní, lebo ich pozornosť a energia sa obrátia iným smerom. Známy je psychoanalytický fakt, že sexuálna výchova ničí sexuálny rast a vývoj osobnosti počas latentného obdobia 6-12 rokov. Dochádza k narušeniu práve sa vyvíjajúcej schopnosti sebakontroly, empatie a súcitu.

Toto obdobie slúži veľmi dôležitému biologickému účelu. Dáva dieťaťu príležitosť rozvinúť svoje vlastné rezervy, svoju počínajúcu duševnú a fyzickú silu. Predčasný záujem o sexualitu je neprirodzený a zadrží alebo pokriví vývoj osobnosti. Sexuálna výchova by nemala byť deťom podstrkovaná...

William McGrath, psychiater

Pred rokmi som ja a ďalší psychoanalytici verili, že dôraz na znalosti z oblasti sexuality nemôže škodiť, len prospieť. Od tej doby sme pochopili, že deťom škodí, ak sú nútené príliš sa zaoberať sexualitou... nútiť žiakov základnej školy, aby sa príliš zaoberali sexualitou, má s veľkou pravdepodobnosťou za následok sexuálne ťažkosti v dospelosti a môže viesť k narušenému chovaniu v detstve.

Rhoda L.Lorandová, psychologička¹⁴

3.fáza.

Dievčatá v predpubertálnom období 10-12 rokov prežívajú svoj sexuálny vývoj senzuálne – prejavuje sa to tajnostkárstvom a dôvernými priateľstvami medzi dievčatami. Naopak, predpubertálni chlapci pokladajú dôverné priateľstvá s dievčatami za nemužné.

Obsahom tajomstiev medzi dievčatami sú v prvom rade informácie týkajúce sa fyziologických pohlavných procesov. Pohlavný styk medzi chlapcami a dievčatami v predpubertálnom veku nemá svoje miesto.Vo vzťahu k sexualite nehrajú chlapci v živote sexuálne nenarušených predpubertálnych dievčat žiadnu úlohu. / Ak dôjde ku styku, je takéto jednanie obvykle vyprovokované zvedavosťou/. Počas dospievania – v puberte, majú dievčatá prirodzený odpor k pohlavnému styku./ podporuje to výskum jedného z najvýznamnejších amerických sexuológov Alfreda Kinsey, ktorý to zistil vo viacerých dotazníkových štúdiach/. Erotické cítenie nie je u dievčat nerozlučne spojené s pohlavným stykom. Prirodzenými cestami k uspokojeniu ženských, ale aj mužských erotických potrieb v tomto veku, sú sexuálne sny a platonické vzťahy.

Pretože biologická a psychologická zrelosť nie je u dospievajúcich dievčat až do neskorej adolescencie ešte dokončená, a pretože ženské pohlavné orgány zostávajú necitlivé k anatomickému sexu až do priemerného veku 25-26 rokov, vybavila príroda mladé dievča prirodzenou averziou voči pohlavnému aktu. Mladí ľudia v puberte sú normálne zdržanliví, pokiaľ nie sú ovplyvnení pornografiou a médiami. Aj keď má dospievajúce dievča prirodzenú averziu k styku, prežíva erotizmus nasledujúcicm spôsobom –
a) túžba milovať a byť milovaný
b) bozky a nežné dotyky
c) nežné milostné slová
d) sexuálne fantázie
e) niekedy myšlienky na tehotenstvo a materstvo.
Na rozdiel od nich je sexuálna energia chlapcov priamočiara a sústredí sa na mužské pohlavné orgány. Tento rozdiel je zaujímavý, ale má svoj význam. Neochota dospievajúcich dievčat k pohlavnému styku slúži k posilneniu citovej a duchovnej povahy sexuality.Pomocou citu a duchovného aspektu sexuality sa obe pohlavia učia chápať pohlavný styk a sexuálneho partnera ako niečo veľmi dôležité a nie povrchné a pudové. Zduchovnenie sexuality vedie mládež k úcte k druhému pohlaviu. Muži si zvlášť vážia čisté dievčatá a obvykle nemajú úctuk dievčatám,ktoré dostanú ľahko¹⁴. Sexualita dospievajúcich chlapcov a mladých mužov je veľmi impulzívna a zameraná na pohlavie. Mladý muž potrebuje dozrieť – preduchovniť svoju sexualitu, naučiť sa ovládať, podrobiť svoj pud rozumu a vôli. Ak sa mladé dievča odovzdá do rúk mladého chlapca alebo muža, veľmi riskuje, lebo on ešte nie je schopný adekvátne kontrolovať svoje sexuálne správanie.

Sexuálna výchova katapultuje 10-12 ročných do sveta okamžitej sexuálnej informácie. Tieto výchovné zásahy ničia dievčenské priateľstvá typické pre tento vek a narušujú aj vývoj chlapcov. Sexuálna výchova povzbudzuje študentov skôr k fyzickej pohlavnej aktivite než ku snom a platonickým vzťahom. Ak rozdávajú školy svojim študentom kondómy, budia v nich dojem, že kto rozdáva zadarmo kondómy, hovorí:“ Choďte do toho, vyspite sa spolu!“ Sexuálna výchova informuje ako na to, pričom predkladá a dokonca priamo učí smilstvo a rôzne formy perverzného správania. Skazená verejná mienka a sexuálna výchova presviedča mladých ľudí, že mať pohlavný styk je pre mladých samozrejmé. Aby neboli dievčatá odmietané svojimi spolužiakmi ako nenormálne, postarajú sa mnohé z nich o to, aby stratili svoje panenstvo už vo svojich štrnástich rokoch. Predčasný zážitok pohlavného styku naruší vývoj ženskej psychiky, ženské emócie vysychajú, stávajú sa sterilnými, a medzi mladou ženou a jej vnútorným ženstvom a materskými citmi vzniká celoživotný konflikt. Predčasný pohlavný styk v priebehu adoscencie preruší prirodzené telesné i duševné dozrievanie ženy, podobne ako príliš včasné materstvo, ktoré môže byť jeho následkom¹⁴ .

Ak nebudeme deti podnecovať k promiskuite, nebudeme musieť riešiť AIDS, rakovinu krčka maternice, zdravotné dopady hormonálnej antikoncepcie a neželané tehotenstvá. Skúsenosť mnohých generácii potvrdzuje, že problémom je slabosť vôle. Opisovaný koncept sexuálnej výchovy vôbec neučí sebaovládaniu a zdržanlivosti, ale podnecuje k tomu, aby sa mládež stala obeťou vlastnej nespútanej sexuality. Miesto toho, aby sme mladým ľuďom ponúkali kondómy a hormóny a tým ich navádzali na sex a automaticky rátali s tým, že sa do toho vrhnú a budú promiskuitní, mali by sme ich učiť zdržanlivosti a panenstvu. V USA, kde začali naplno prehodnocovať sexuálnu revolúciu pre jej nepriaznivé dopady, pochopili, že len takýto prístup je efektívny.V roku 2000 o aktívnom sexuálnom živote ako rezervovanom výlučne pre manželstvo vyučovalo už 96% amerických škôl. Medzi rokom 1991, keď bola americká mládež dobre informovaná o možnostiach antikoncepcie, a rokom 1995, keď bola sexuálna zdržanlivosť všeobecne uznaná a prijatá, počet tehotenstiev u nevydatých tínedžeriek v USA klesol o 66%. Ukazovatele tehotenstiev a potratov u neplnoletých boli na najnižšej úrovni od roku 1946. Zároveň sa znížil výskyt pohlavných ochorení, čo sa predtým nedosiahlo propagáciou kondómov.

Podobná skúsenosť je aj v Afrike. Štúdia z roku 2002 na Hardvardskej univerzite o ugandskej skúsenosti, ktorou táto prvá africká krajina porazila vírus HIV, priniesla zaujímavé výsledky – zistila, že relatívne jednoduché nízkonákladové programy na zmenu správania – zdôrazňujúce monogamiu a odloženie sexuálnej aktivity pre mladých – dosiahli najlepší pokrok v boji, či prevencii rozšírenia nákazy. Stratégiou bola propagácia abstinencie a vernosti v manželstve. Kondómy boli odporúčané len prostitútkam, teda nie bežným ľuďom. Vďaka tomu poklesol tzv. príležitostný sex o 65%. Ugande sa podarilo presvedčiť dospelých, aby nemali toľko sexuálnych partnerov. Medzi ženami nad 15 rokov sa znížil počet tých, ktoré mali viac partnerov, z 18,4% v roku 1989 na 8,1% v roku 1995 a v roku 2000 dosiahol počet týchto žien len 2,5% populácie. Uganda mala koncom 80-tych rokoch nakazených asi 15% populácie vírusom HIV. Uganda do roku 2000 znížila mieru nakazenia HIV na menej ako 6%.

Naopak,Veľká Británia, ktorá uprednostňuje sexuálnu výchovu postavenú na biologických vedomostiach a dostupnosti antikoncepcie a potratov, má dnes najvyššie ukazovatele tehotenstiev neplnoletých /26 pôrodov na 1000 žien vo veku 15-19 rokov/. Zvýšil sa tiež počet potratov u neplnoletých. Počet ochorení na pohlavné choroby katastrofálne vzrástol: chlamydióza o 67%, kvapavka o 117%, syfilis až o 571%.

Lekári ošetrujú stále viac chorých dievčat... vykonávajú viac potratov a zápasia s pandémiami pohlavných chorôb... Z lekárskeho pohľadu je sexuálna revolúcia, ktorá má za následok toľko fyzického a duševného utrpenia, značne pochybná.

C.A.Domz, Lekári proti pornografii, Medical Economics Magazine

„V prípade mladých ľudí... musí byť prioritou povzbudzovanie k zdržanlivosti... ako najlepšiemiu spôsobu predchádzania HIV a iným infekciám, prenášaných pohlavnou cestou, ako aj nechcenému tehotenstvu. Po sexuálnej iniciácii je návrat k abstinencii alebo vzájomná vernosť partnerov najúčinnejším prostriedkom, ako sa vyhnúť nákaze.“ / výzvu podpísalo viac ako 150 vedcov z celého sveta/.

"Prednášam sexualitu na gymnáziu a snažím sa tým sedemnásťročným slečnám vysvetliť, že nie je sa kam náhliť, že tá panenská fáza má niečo do seba a že nie je sa za čo hanbiť – skôr naopak. Ideálne by bolo, keby sa obnovila prestíž tej latentnej fázy sexuality, kedy si môžu užívať jeden druhého bez toho, aby niesli zodpovednosť za pohlavný život,"

MUDr.Máslová, gynekologička

Neschopnosť mnohých súčasných rodičov vysvetliť svojim dospievajúcim deťom záležitosti sexuality a byť pre ne presvedčivým príkladom, spojená so sexuálne agresívnymi médiami a všeobecným morálnym úpadkom, spôsobuje dnešnú sexuálnu spúšť medzi mládežou. Mladí ľudia v puberte potrebujú pravdivé a solídne informácie o svojej prebúdzajúcej sa sexualite. Veľkou chybou mnohých rodičov je, že svoje deti náležite nepoučia. Príčinou je hanblivosť a neschopnosť rozoberať túto tému so svojimi deťmi. Ak to však neurobia, je to nezodpovedné, lebo na ich deti zo všetkých strán číha množstvo zdrojov a materiálov – ktoré žiaľ podporujú pokrivený pohľad na sex a môžu narobiť veľké škody s trvalými následkami.

Niektoré matky to riešia veľmi jednoducho – dotlačia dcéru k užívaniu hormonálnej antikoncepcie alebo vyžadujú od chlapca kondóm, a myslia si, že je tým všetko vyriešené. Percento zlyhania akejkoľvek antikoncepcie je stále vysoké a následkom je nechcené tehotenstvo a eventuálna interrupcia, pohlavné choroby /stačí bežne prenosná chlamýdia spôsobujúca genitálny dyskomfort alebo sterilitu, či papilomavírus s neskorším rozvojom karcinómu krčka maternice/, ale oveľa viac aj zranené srdce, sexuálna závislosť, sebaponižujúce chovanie, promiskuita, rozvod, a z toho plynúce ďalšie nešťastia. To všetko môže priniesť „dobrá vôľa“ matky, riešiť sexuálnu výchovu dcéry antikoncepciou. Namiesto toho by jej mala radšej vysvetliť zmysel zdržanlivosti až do manželstva, cudnosť, úctu k vlastnému telu, a vštepiť pravú ženskú hrdosť.

Avšak najväčším odovzdávateľom ženskej hrdosti je otec. Dobrý základ pre správne žitie sexuality vštepí dcére už tým, že jej bude venovať dostatok lásky a pozornosti – aby nepodľahla emocionálnemu hladu a nehľadala to, čo je mal dať otec, u iných /početných/ chlapcov a mužov. Pri dobrom, milujúcom a zásadovom otcovi, získava dievča dostatočné sebavedomie vo vzťahu k mužom, ktoré ju uchráni, aby neupadla do pasce akémukoľvek nezodpovednému mužovi a slobodne si vybrala s kým chce spojiť svoj život. Otec jej môže vysvetliť, aká je mentalita mužov a chlapcov, ako prežívajú svoju sexualitu a na čo si má dávať pozor.

Otec má veľmi dôležité miesto aj v sexuálnej výchove syna – je pre neho príkladom vernosti jednej žene /jeho matke/, príkladom úcty k ženám, k ich telu, úcty k manželstvu. Naučí ho významu sebaovládania a zdržanlivosti pred manželstvom, pomáha mu korigovať jeho sklony k hedonistickému prežívaniu sexuality.

Rodičia tým, že darovali život a prijali ho v atmosfére lásky, majú výchovný potenciál, ktorý nemá nikto iný: výnimočným spôsobom poznajú vlastné deti v ich neopakovateľnej jedinečnosti. Ide nielen o právo, ale aj povinnosť vychovávať. Každé dieťa je jedinečná a neopakovateľná osoba a musí byť vychovávané individuálne. Keďže rodičia poznajú, chápu a milujú svoje deti, majú najlepšiu možnosť uvážiť, ktorá chvíľa je vhodná, aby im poskytli rôzne informácie o sexualite. Súčasťou výkladu musí byť vždy mravný a citový rozmer sexuality.⁴