Ako žiť sexualitu

Predmanželský sex

Dnes sa nám názor – nemať sex pred manželstvom, zdá byť nereálny až extrémistický. Pred sexuálnu revolúciou to však bolo niekoľko tisíc rokov pevné morálne pravidlo a panenstvo sa cenilo ako veľká hodnota. Morálny zákon tu nie je preto, aby človeka obmedzoval alebo mu bránil naplno žiť. Práve naopak, je tu preto, aby chránil niektoré dôležité hodnoty, činil človeka slobodným a zabezpečil mu plnohodnotnejší a krajší život. Zamyslime sa teda hlbšie nad tým, kde sa vzala táto morálna požiadavka a či je logická a opodstatnená. Táto požiadavka je súčasťou „desatora“ – teda desiatich Božích prikázaní, ktoré sú doteraz základom civilizácie a sú všeobecne akceptované. Tvrdiť, že požiadavka nezosmilníš, do ktorej patrí aj nemať sex pred manželstvom, je prekonaná a naivná, znamená hovoriť, že Boh ako Stvoriteľ človeka, Zeme i celého vesmíru, ktorý je večnou múdrosťou a inteligenciou, je naivný a pomýlil sa. Skôr by sme mali zaujať opačný postoj – prijať ho, premýšľať nad ním a snažiť sa pochopiť, prečo je tu takýto zákon a čo nám tým chcel jeho tvorca povedať. V prvom rade akoby tým povedal, že sex medzi dvoma ľuďmi je veľmi vážna vec a nesie ďalekosiahle dôsledky. Dnes sa sex veľmi zľahčuje ako nevinná zábava a tento názor je nám denne prezentovaný v médiach – je potom viac než pochopiteľné, že ľudom sa zdá takáto požiadavka nezmyselná ale aj neuskutočniteľná. Ći to nie je obraz o tom ako sme sa veľmi vzdialili od pravého vnímania sexu? Veľká slabosť ľudskej vôle a časté poklesky v tejto veci, ešte neznamenajú, že tento zákon nie je správny.

Pravá ľudská láska môže byť aj v nemanželskom vzťahu. Ľudské motívy bývajú obvykle zmiešané a aj veľmi nesväté veci sa niekedy robia s takmer svätým zámerom, v ktorom nezištná láska a chlipnosť, vernosť a cudzoložstvo, sú tesne a neprehľadne prepletené, ako rakovinové bunky so zdravými. To, že aj v takomto vzťahu môžeme prežívať vrúcnu lásku a dobrodenia intímneho života, neznamená, že je automaticky správny a dobrý – takmer vždy sa časom rozpadne a zanechá mnoho zranení a iných následkov.¹⁵

Existuje niekoľko názorov, ktorými si niektorí ľudia ospravedlňujú predmanželský sexuálny život. Pri hlbšom pohľade však zistíme, že sú nepodložené.

1. mýtus: Treba si vyskúšať sexuálny život pred manželstvom, lebo čo ak nám to nebude fungovať a zistíme to až v manželstve?

Netreba nič skúšať ani sa dopredu obávať nejakého celoživotného sexuálneho fiaska. Sexualita je človeku vrodená, samotné erotické túžby sú súčasťou prvotnej zamilovanosti dvoch ľudí a už prvotná vzájomná telesná i duševná príťažlivosť sú dôkazom, že budú schopní sexuálneho pomeru / u mladých ľudí je skôr problém opačný – vedieť sa zdržať a toto finále odsunúť do manželstva/. Muselo by sa jednať o utajovanú sexuálnu neschopnosť alebo deviáciu, ale za týchto okolností sa uzavreté /aj kresťanské/ manželstvo, stáva neplatným.

Ďalší mýtus je ten, že sexuálny pomer musí byť od samého začiatku dokonalý a harmonický. Prvé sexuálne spojenia mladých manželov sú vždy akési nedokonalé a nemotorné. Dvaja ľudia potrebujú vždy čas, aby sa zosúladili v sexuálnej oblasti, spoznali svoje telá a túžby. Sex je spôsob komunikácie tiel a aj tej sa treba učiť. Chce to čas, kým manželia postupne dospejú do vzájomnej uspokojujúcej harmónie sexuálneho spolužitia a nie je žiadnou tragédiou, ak to nevyjde tak ako by si to predstavovali. Vo všeobecnosti je pre muža ľahšie dosiahnúť uspokojenie ako pre ženu. Zo strany muža je potrebné poznanie zákonitostí ženskej sexuality a jej psychického prežívania, ktoré je iné ako u muža a naopak. Jednoduchý záver – sexuálny život netreba testovať pred manželstvom.

2. mýtus: Musíme si vyskúšať život v jednej domácnosti, aby sme zistili, či sa k sebe hodíme. Čo takíto ľudia zistia? – to isté, čo by rýchlo zistili po uzavretí manželstva – že okrem sympatií a lásky sa často hádajú, nerozumejú si, že ich slabosti a zlozvyky či názory sú často neprekonateľné a neznesiteľné, a veľakrát by sa radšej rozišli. Nie je to nič nové pod slnkom a žiaden veľký objav „života na skúšku“. Po prvotnej zamilovanosti vždy príde vytriezvenie, spoznajú svoje tienisté stránky a musia sa naučiť prijímať a milovať sa aj s nimi – a toto je celoživotný zápas každého manželského páru.

Príčinou spoločného „života na skúšku“ môže byť strach z celoživotného záväzku a zo sklamania pri jeho zlyhaní / deti, ktoré zažili rozvod svojich rodičov/, ale často je to len individualizmus a egoizmus - snaha zachovať si svoju slobodu, do ktorej mi nemôže partner zasahovať, ponechať si zadné dvierka, cez ktoré môžem zo vzťahu kedykoľvek vycúvať a odísť. Títo ľudia žijú neúplnú lásku, nikdy nie sú spokojní, a často sa po niekoľkých rokoch spoločného života rozídu. Nie sú schopní urobiť definitívny krok, ktorý je nutný, aby sa láska dvoch ľudí zavŕšila – úplne a navždy odovzdať svoj život tomu druhému s vedomím, že chcem niesť aj všetky problémy a následky, ktoré to obnáša – krízy, nedorozumenia, ťažké situácie. Skutočná láska vyžaduje trvalý záväzok a absolútnu vernosť – v dobrom aj zlom až do konca. Len takto žitá láska naplní človeka a urobí ho šťastným. Tí, čo žijú vo voľnom zväzku, tak trochu klamú samých seba – žijú v jednej domácnosti ako manželia, majú spoločný život, ale nikdy sa nedarovali jeden druhému celí. A ich vzťah navyše nie je potvrdený ani spoločnosťou ani autoritou Boha.

Ľudská láska nepripúšťa „skúšku“. Vyžaduje úplné a definitívne vzájomné darovanie sa osôb.

Predmanželský sex prináša so sebou množstvo iných nežiadúcich následkov:

1.Puto sexuálnej závislosti

Sexuálnym spolužitím vzniká závislosť. Sexuálna závislosť patrí k intímnemu životu – avšak je pozitívna len v manželstve, lebo upevňuje vzťah. Naopak, priskorá sexuálna závislosť medzi dvoma slobodnými ľuďmi veľmi ovplyvní ich schopnosť poznať objektívne toho druhého a veľmi oslabí ich vôľu slobodne sa rozhodnúť pre celoživotný vzťah. Každá závislosť oslepí človeka a zbaví ho zodpovedného a slobodného konania. Pod vplyvom tejto hormonálnej a citovej závislosti nedokážu muž a žena objektívne posúdiť, či k sebe patria a či chcú navždy spojiť svoje životy v manželstve. Je pre nich veľmi ťažké rozísť sa, ak neskôr zistia, že sa k sebe nehodia, lebo každý rozchod je zraňujúci. Riešia to akýmsi kompromisom – zostanú spolu, lebo je to pre nich do istej miery výhodné – vzájomne si poskytujú sexuálnu príjemnosť a iné výhody partnerského spolužitia, ale trvalý manželský zväzok odmietajú uzavrieť, lebo naozaj úprimne necítia že majú byť navždy spolu. Žijú v neustálom rozpore až sa časom ich vzťah rozpadne – čo je osud veľkej väčšiny voľných vzťahov / i napriek tomu, že už majú deti/.

Týka sa to však aj manželstva. Často sa stáva, že dvaja ľudia pod vplyvom hormonálneho a citového ošiaľu predmanželského sexuálneho života sa rozhodnú nerozvážne a priskoro uzavrieť manželstvo. Po vytriezvení zistia, že sa k sebe nehodia a rozvedú sa.

Práve predmanželský sexuálny život môže byť hlavnou skrytou príčinou rozvodovosti alebo neochoty sobášiť sa.

2.Nechcené tehotenstvo, slobodná matka, interrupcia, strach.

Žena nemá istotu, či neotehotnie – ak sa to stane, často sa vezmú, hoci ich vzťah trval krátko a oni nemali čas zistiť, či sa k sebe hodia a nemali ani možnosť slobodne sa rozhodnúť, či spoja navždy svoje životy. V horšom prípade sa táto situácia končí interrupciou so všetkými jej následkami, alebo žena ostane slobodnou matkou a vychováva dieťa bez otca. V súčasnosti je už väčšina detí počatých skôr, ako ich rodičia uzavreli manželstvo. Teda nebrali sa „po“ , ale skôr „pred“ vážnym rozhodnutím, či to je ten človek, s ktorým chcem prežiť celý život a založiť si rodinu. Koľkí z nich vytvoria dobré manželstvá? Môžeme mať obavy, že pre mnohých z nich celý život bude trápením za chvíľu pobláznenia.

Dievčatá si väčšinou uvedomujú, že sú potenciálne matky. Preto ich predmanželský život sprevádza strach. Vedia, že to nie je vhodný čas na materstvo. Boja sa tehotenstva. Muži to berú ľahkovážnejšie, lebo oni až tak následky znášať nemusia. Psychológovia hovoria, že prvé sexuálne skúsenosti sú veľmi dôležité, lebo emócie, ktoré ich sprevádzajú, sa natrvalo vtlačia do psychiky. Ak ich sprevádza strach, tak ten sa objaví aj neskôr pri spolužití. Predmanželské spolužitie je teda účinným spôsobom, ako si zoškliviť sex v manželstve. Zároveň je to spôsob ako si zoškliviť materstvo. Ak niekto pokladal dieťa za potenciálnu, tragickú „nehodu“, dokáže vari neskôr vidieť, že v skutočnosti je najväčším dobrom manželstva?

3. Psychické následky.

Sex bol stvorený tak, že svoje najlepšie naplnenie nájde v manželskom zväzku. Slovné spojenia- Chcem byť tvojou ženou. On je jej mužom. Je jeho ženou. - sa používajú výhradne pre manželov. Zároveň však vyjadrujú jeden jasný fakt – ona sa stáva jeho ženou vtedy, keď mu odovzdá celú seba – svoju dušu a svoje telo. On sa stáva jej mužom vtedy, keď jej tiež daruje svoju dušu i telo. Dať niekomu svoje telo nie je žiadna ľahkovážna zábava. Je to vrchol dôvery voči druhému človeku, je to rozhodnutie dať mu seba, patriť mu. Človek sa stáva zraniteľný a vydaný akoby napospas a plne dôveruje, že ten druhý bude s ním zaobchádzať s láskou a úctou. Svoje telo nedávame len tak niekomu a kedykoľvek, ale po dôkladnom a dlhodobom poznávaní, po zodpovednom a dôslednom zvážení. Toto rozhodnutie by malo byť trvalé a definitívne. Keď sa raz rozhodnem dať niekomu svoje telo a dušu, podstupujem veľké riziko – riziko, že budem zneužitý, že sa nevedome stanem majetkom / otrokom/ niekoho, kto je nezrelý. To mi môže spôsobiť veľkú bolesť – hlboké zranenie mojej dôvery. Poníži to moju hodnotu v mojich vlastných očiach i očiach druhého. Túto ranu si môžem niesť aj celý život.

Výraz milenka hovorí, že vzťah muža k danej žene je na úrovni užívania predmetu, kým výraz manželka hovorí o osobnej láske... záväzku... zjednotení... Taký význam má aj ustanovizeň manželstva – má v spoločnosti svedčiť o vyzretosti zjednotenia muža a ženy, čo ich natrvalo spája.¹

Sexuálne spolužitie mimo manželstva de facto stavia osobu do polohy predmetu užívania druhou osobou. Je vždy krivdou pre ženu. Je ňou vždy, aj vtedy, keď k tomu ona sama dáva súhlas, alebo aj vtedy, keď sama po ňom túži a žiada si ho.

Morálne zlé je každé sexuálne spolužitie muža a ženy mimo ustanovizne manželstva.^1,2

Ľudia sa vo vášni bezhlavo vrhajú do povrchných a krátkodobých sexuálnych vzťahov. Neuvedomujú si, že ich telo, ktoré malo byť jedinečným, exkluzívnym a trvalým darom pre jedného vyvoleného človeka, dávajú viacerým. Ak dá človek niečo tak hlboké v sebe – ako je jeho intimita a jeho telo - viacerým partnerom, čo sa stane s týmto jeho darom? Je to akoby opakovane niekomu ponúkol tú istú bonboniéru – každý si z nej zoberie po 2 cukríky a keď ju chce nakoniec darovať tomu pravému, už nemá čo – ostane mu prázdny obal s nejakými zvyškami. Znamená to, že s každým pohlavným stykom s ďalším a ďalším človekom, vždy o niečo príde – o kúsok seba samého, o svoje ja. Ostáva použitý, vyprázdnený. Každý pohlavný styk hlboko zasahuje človeka a celú jeho bytosť. Pohlavný styk s druhým človekom robí z oboch jedno telo – je to ako zlepenie dvoch papierov – po rozchode, keď ich rozlepia, vždy ostanú poškodené, už nikdy nebudú ako predtým a na každom z nich ostane nalepený kúsok z toho druhého. Tak hlboké väzby spôsobuje tento akt. Preto, keď sa človek rozhoduje „zlepiť“ s niekým svoj život, mal by to robiť natrvalo.

Psychoanalýza dokazuje, že prvý muž, ktorý má so ženou pohlavný styk, zanechá v nej trvalý dojem, ktorý už nikdy nebude k dispozícii inému mužovi. Tento fenomén sa nazýva „fascinácia“. Fascinácia je forma psychickej závislosti, ku ktorej dochádza u ženy bez ohľadu na všetky okolnosti tohto styku. Pohlavný styk s manželom je pre ženu, ktorá nebola panna, často narúšaný vracajúcimi sa spomienkami fascinácie súvisiacimi s jej prvým sexuálnym partnerom. Tieto rušivé myšlienky budia u nej pochybnosti o úprimnosti jej manželskej lásky, spôsobujú pocity viny a pokrytectva.Z tohto a mnohých ďalších dôvodov zostáva panenstvo jasnou cnosťou.²²

Mladomanželka takto opisuje svoju svadobnú noc: Keď som sa už pripravovala na najromantickejšiu udalosť svojho života, zrazu som si uvedomila, že to všetko už mám za sebou. Nečakalo ma nič výnimočné. A čo bolo horšie, spomínala som si na tých mužov, ktorým som sa kedysi oddala. Potom – aj keď som to nechcela – v najintímnejších chvíľach mi prichádzali na um porovnania manžela s tými mužmi. Napokon som začala rozmýšľať, ako som ja obstála v porovnaní s jeho inými ženami. Predmanželský sex zmenil čosi výnimočné na banálnu a povrchnú vec.²²

Vzájomný sex vždy zväzuje – zväzuje telesne i citovo dvoch ľudí, zväzuje ich spoločne splodenými deťmi. Následkom sexu sú ďalšie a ďalšie záväzky. Sex vo svojej podstate má smerovanie k záväzku. Náhodné sexuálne vzťahy bez hlbších záväzkov sú preto proti zákonom sexuality a ničia ju.

Prečo záväzok?

Tí čo vstupujú do sexuálneho vzťahu a darujú svoje telo druhému, nikdy nemajú istotu, že ich ten druhý neopustí, pretože nie je ešte viazaný sľubom pred spoločnosťou a pred Bohom.

Samozrejme, že manželský sľub je aj natoľko posvätný a trvalý, nakoľko vážne ho berú obaja partneri. Ak je pre niekoho sobáš v kostole len kultúrnym klišé a jeho hlboký význam nechápe, potom nemá zmysel túto tému ďalej rozoberať. Mnohí tvrdia – naša láska nepotrebuje byť oficiálne potvrdená ani štátom či spoločnosťou, ani cirkvou či Bohom. Myslia si, že takto je ich láska úprimnejšia a že nepotrebujú ju potvrdzovať verejným sľubom, aby naplnili tradíciu, uspokojili rodičov a neboli odsudzovaní ľuďmi. Avšak záväzná láska dvoch ľudí potrebuje byť akceptovaná aj zvonka – nie je len ich súkromnou vec, ale súvisí s tým aj ďalšia zodpovednosť a mnoho ďalších záväzkov. Manželstvo nemožno chápať len ako pohlavné spolužitie nejakého ľudského páru, muža a ženy, ale musíme v ňom vidieť ustanovizeň. Manželstvo je medziľudskou záležitosťou a verejnou vecou. Bežným dôsledkom pohlavného spolužitia muža a ženy je potomstvo. Dieťa je novým človekom spoločnosti – spoločnosť ho musí prijať, ba dokonca zaregistrovať. Sama rodina je už malou spoločnosťou, od ktorej závisí každé veľké spoločenstvo, napríklad národ, štát, cirkev. Je pochopiteľné, že veľká spoločnosť sa usiluje dávať pozor na proces svojho neustáleho budovania cez rodinu. Rodina je najelementárnejšou ustanovizňou, spojenou so základmi ľudského jestvovania. Nie je možné v živote veľkého spoločenstva dať právne postavenie rodine, ak nedáme právne postavenie manželstvu. Niekoľkostupňová rodina žije svojimi vlastnými vzťahmi a zákonitosťami a preto je ustanovizeň.^1,2

Láska ako zjednotenie osôb potrebuje uznanie zo strany spoločnosti, lebo bez neho sa necíti celkom sebou. Láska dvoch nadobudne cez manželský sľub právo a rešpekt pred ľuďmi. Bez tohto by chýbalo ich láske čosi veľmi podstatné. ¹

Manželský sľub je jedinečnou udalosťou v osobných dejinách každého z partnerov. Možno ho dať len raz a navždy, ale dorastať do neho a napĺňať ho treba dennodenne a celý život. Často za cenu mnohých obetí. Ale práve to je na tom najkrajšie – že sa jedná o akt, ktorý presahuje oboch manželov – tento sľub je viazaný na niečo, čo je nad nimi – na niečo transcendentné – na Boha. Láska je taká veľká a zároveň večná /ona jediná je večná, pretože všetko ostatné je len dočasné/, že potrebuje za svedka a garanta niekoho väčšieho ako je človek – a to je Boh. Tento sľub dávajú jeden druhému pod pohľadom Boha. On je ten tretí, ktorý vstupuje do zväzku a bez jeho pomoci by to muž a žena v mnohých situáciach jednoducho nezvládli.

Pravá láska je pokorná, a preto sa teší z toho, že jestvuje aj moc vyššia ako je ona sama, ak pre nič iné, aspoň preto, lebo chce, aby sa mala komu poďakovať. Tým, že milujúci svoju lásku vzťahujú na Boha, vďaka tomu ich láska nadobúda charakter absolútnej večnosti.

Soren Kierkegaard ²³

Manželstvo nie je výtvorom náhody alebo produktom nevedomých prírodných síl. Je to múdre ustanovenie Stvoriteľa k uskutočneniu jeho zámerov lásky k ľuďom.

Manželská zmluva je pevný základ, na ktorom môžu muž a žena vybudovať svoj život. Záväzok poskytuje pocit bezpečia a vzájomnej dôvery. Len v záväzku môžu žiť naplno, bez strachu, začať budovať trvalú stavbu svojich životov. Dáva im istotu, že sa nerozídu kvôli hádkam a nedorozumeniam.¹⁹

Zdržanlivosť až do manželstva.

Nikto nezakazuje pohlavný styk. Treba ho len správne načasovať. Podobne ako netrhajme jablko v júni, keď je ešte zelené a trpké, ale v septembri, keď je už zrelé a chutné, tak nemajme pohlavný styk pred sobášom, ale až po ňom. Najlepší sex možno zažiť v láskyplnom manželstve a nie v povrchných – hoci adrenalínovo vzrušujúcich sexuálnych vzťahoch. Sex v manželstve prekračuje hranice len telesného uspokojenia. Vytvára hlboké duševné a citové väzby, po ktorých vo svojej podstate túžime a len tie nás môžu naplno uspokojiť.

Mladí ľudia sú zvedaví a chcú mať skúsenosť – sú fascinovaní nanovo otvárajúcim sa svetom sexuality a chcú ho vyskúšať, podporovaní médiami a verejnou mienkou. Musia pochopiť, že sex s niekým nemôžu skúšať len tak, ale že je vyvrcholením vzťahu lásky a úplnej odovzdanosti v manželstve. Mnohí mladí ľudia to pochopili a dnes sa vo svete rozširujú veľké hnutia mladých, ktorí sa zaväzujú mať sex až v manželstve. Sú svedkami toho, že táto cesta je možná a správna, že prináša duševnú integritu, čistú radosť a vnútorný pokoj. Nakoniec, život podľa pravdy vždy prináša veľké vnútorné uspokojenie a je naplnením našich najhlbších túžob. Títo mladí ľudia sa nezamieravajú len na to, čo nemôžu robiť, ale na to čo môžu a čo je krásne a zmysluplné. Majú pred sebou ideál lásky - uchovať svoje telo a dušu čisté a v pravý čas sa úplne a navždy darovať tomu pravému človeku ako ten najväčší dar. To je pozitívny postoj, ktorý ich fascinuje, dáva im zmysel a silu vydržať až do manželstva.

Hodnota osoby musí byť vždy vyššia než je hodnota príjemnosti. V tomto duchu je veľkou školou sebaovládania a budovania zdravej sexuality, predmanželská zdržanlivosť. Stavia snúbencov pred skúšku - vedieť byť slobodný voči žiadostivosti a vedieť povedať dočasne nie sexu pre iné morálne hodnoty a princípy. Táto skúška má zmysel len vtedy, ak ju snúbenci správne pochopia. Učí ich postaviť rozum a jeho logické argumenty nad silu vášne /potom muž nebude mať problémy s neverou alebo využívaním ženy/. Učí ich postaviť vôľu nad túžbu a žiadostivosť. Učí ich odložiť príjemnosť a rozkoš, ktorá sa im ponúka, na neskôr, a vládnuť nad sebou. Prehĺbi sa tak ich láska. Láska znamená darovať sa jeden druhému. A len ten sa môže darovať, kto naplno vlastní a ovláda sám seba.^1,2

Veronika mi rozprávala o tom, aké je to žiť v čistote a aká je čistota dôležitá pre budúci rodinný život. Vtedy som mal k tomu skôr skeptický postoj – iste preto, lebo som vedel, aké to bolo pre mňa ťažké, priam nemožné. Na druhej strane, Veronika sa mi veľmi páčila, a páčila sa mi nielen ako pekná, citlivá a jemná žena, ale aj ako človek, ktorý žije podľa jasných zásad, ktoré majú úžasnú silu. Dnes spolu chodíme. A až teraz som pochopil, že pre spoločný život so zdravými zásadami je nesmierne dôležité zachovať si predmanželskú čistotu. Nikdy som netušil, aké krásne je hľadieť na druhého človeka nie ako na objekt sexuálneho záujmu, ale ako na niekoho, kto je rovnaký človek ako ja. Netušil som, že starostlivosť o druhého človeka a jeho potreby prináša väčší osoh ako myslenie len na to, čo chcem ja. G.²²

Čistotu som stratila veľmi skoro. Svoj vzťah s chlapcom som od začiatku stavala na telesnosti. Nevidela som v tom nič zlé. Neuvedomovala som si to. No dialo sa so mnou niečo nedobré – bola som stále smutná, utrápená, dokonca aj malé problémy boli pre mňa neriešiteľné. Bola som akási „ťarbavá“, nedarilo sa mi v škole, mala som málo priateľov. Nevedela som prečo...

Čítala som v jednom časopise o sexuálnej čistote. Bola som šokovaná, keď som pochopila, že konám zle a že som tak veľa stratila. Myslela som si však, že život bez sexu nie je možný. Začali sa vo mne ozývať výčitky svedomia. Obrátila som sa k Bohu a on ma oslobodil. Teraz už nehreším, žijem čisto. Som veselšia, živšia, plná optimizmu. Mám oveľa lepšie vzťahy s rodinou a mám veľa priateľov. Vzťah s mojim chlapcom visí na vlásku. Nechápe moju zmenu, neakceptuje moje rozhodnutie, teraz mu je ťažko byť so mnou. Viem, že pravá láska musí stáť na čistote. Modlím sa za neho, aby to aj on pochopil a aby chcel žiť ináč. Dievčina²²

Byť s čistým a skromným dievčaťom je radosť. To vidieť i cítiť. Panenstvo je atraktívne, priťahuje. Je však smutné, keď z dievčaťa vyžaruje neviazanosť. Aj to je vidieť. Matej²²

V roku 2010 americké ministerstvo zdravotníctva zverejnilo vládnu štúdiu, ktorá sa zaoberala tým, ako postoje rodičov a sociálne normy ovplyvňujú sexuálne chovanie mladistvých pred uzatvorením manželstva. Štúdia nazvaná „ Národný prieskum dospievajúcich a ich rodičov: postoje a mienka ohľadom sexu a zdržanlivosti.“ Má 196 strán. Správa konštatuje, že asi 70% rodičov je proti tomu, aby ich dospievajúce deti mali predmanželský sex, pričom až 60% dospievajúcich súhlasilo, že iba manželia majú mať sex.²²