Masturbácia
Jedným z argumentov, ktoré ospravedlňujú masturbáciu je, že ju praktizuje viac ako 90% ľudí a to je údajne dôkazom toho, že je to niečo prirodzené a normálne. Keď
si však uvedomíme, že takmer 100% ľudí – teda každý človek, má v rôznej miere narušenú sexualitu – to znamená že prežíva rozpor medzi žiadostivosťou a vnútornou slobodou,
prežíva disharmóniu v tejto oblasti, potom je celkom logické, že táto disharmónia sa prejavuje aj masturbáciou – a teda má s ňou problém skoro každý človek. Percento
jednania neznamená, že skutok je správny. Každý človek prežíva v rôznej miere závisť, hnev, nenávisť alebo lenivosť, - a to ešte neznamená, že je to správne a ľudsky
zrelé. Zdravá, celostná a zrelá sexualita, nikdy nepotrebuje pre svoje vyjadrenie masturbáciu. Zrelá sexualita je vždy / mala by byť/ nasmerovaná na druhého človeka – je teda
vždy medziosobnou záležitosťou dvoch ľudí, ktorí si darujú svoje telá a duše, a tento akt prináša aj potešenie a rozkoš. Masturbácia je porušením hneď tejto prvej
dôležitej vlastnosti ľudskej sexuality. Nie je medziosobná, nie je zameraná na iného človeka, ale na seba samého. Nikdy nedáva život, nikdy nie je spojená s láskou, so
vzťahom, ale je zameraná len na uspokojenie seba samého. Masturbujúcemu ide len o vyvolanie si príjemnosti a rozkoše, bez zainteresovania citov a lásky. Masturbácia
neprináša človeku očakávané naplnenie – slasť je len čisto fyzická a chýba v nej duševná a duchovná radosť, ktorá napĺňa človeka pri sexuálnom styku s milovanou
osobou. Preto sa človek po masturbácii cíti neuspokojený, vyprahnutý a má nutkanie neustále ju opakovať – nikdy však nedosiahne také uspokojenie ako pri milovaní sa s
druhou osobou. Z toho potom často vzniká závislosť na masturbácii.
Človek sa môže naučiť masturbačnej mentalite – naučil sa vyhľadávať len fyzickú rozkoš a tento zlozvyk si prenáša často i do vzťahu a do manželstva – partner sa pre neho stáva len nástroj na dosiahnutie rozkoše.
Sexualita má svoje vývinové fázy. Do veku 5 rokov človek inklinuje k pohrávaniu sa s vlastnými genitáliami, sexualitu prežíva egocentricky. Masturbácia je spätný návrat k tomuto nezrelému vývinovému predstupňu sexuality, ktorá je naplno zrelá len vtedy, keď je nasmerovaná na iného človeka. Masturbácia naopak nasmerováva človeka na samého seba. Jeho sexualita môže zakrnúť a ostať len v tejto fáze, nedokáže vstúpiť do zrelého vzťahu, vystačí si sám, alebo hľadá len povrchné vzťahy za účelom čisto sexuálneho uspokojenia. Často si nahrádza skutočný vzťah pozeraním pornografie alebo erotickými pomôckami.
Masturbácia je často následkom veľkého množstva sexuálne dráždivých podnetov v médiach. Niekedy je však masturbácia len riešením nezvládnutého sexuálneho napätia, často sa stane ťažko vykoreniteľným zlozvykom poskytovania si príjemnosti pri depresii, osamotenosti, úzkosti, problémoch so sebaprijatím a identitou, a v ďalších situáciach. Motívy i miera morálnej viny je vždy rôzna, pri ťažkom návyku aj veľmi malá, ale vždy sa jedná o nesprávne, neúplné a nezrelé prežívanie sexuality. Mnohí ľudia s tým celé roky bojujú, lebo túžia po dosiahnutí vnútornej slobody a sexuálnej zrelosti. V dnešnej presexualizovanej dobe je to určite ťažký boj, ale možno v ňom zvíťaziť.